Gelnica

Gelnica je historické banské mesto nachádzajúce sa v prekrásnom prostredí Spišsko-gemerského Rudohoria na východe Slovenska. Mestom preteká rieka Hnilec, ktorá pramení  pod Kráľovou hoľou. Leží v nadmorskej výške 375 m, ale okolité pásmo vrchov dosahuje výšku od 655 do 1030 m.

 

Príchodom nemeckých kolonistov sa mesto rýchlo rozrástlo v mestský organizmus a v roku 1264 dostalo mestské právo od uhorského kráľa Belu IV. Počiatky baníctva v oblasti Gelnice spadajú do XIII. storočia. V dobe najväčšieho rozmachu baníctva (XIII. až XV. storočie) sa tu ťažila medená ruda, v menšom množstve zlato a striebro, ortuť, olovo a železná ruda. Gelnica ako stredisko hornouhorského baníctva mala pôvodne vlastné gelnické banské právo,  v roku 1327 bolo Gelničanom nanútené štiavnické banské právo. V 2. polovici 19. storočia sa stalo klinčikárstvo a reťazárstvo v Gelnici najvýnosnejšou živnosťou a gelnické klince a reťaze boli známe v celom Uhorsku.

 

Mesto Gelnica má svoju históriu zachytenú v bohatstve historických a prírodných pamiatok. Ku skvostom mesta patria Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14. storočia, ruiny s niekdajšieho Gelnického hradu z 13. storočia, budova Baníckeho múzea v Gelnici z roku 1802, Evanjelický kostol z roku 1784 a kamenný most cez rieku Hnilec z 19. storočia.

Autor fotografií: Ing. Miroslava Krupová