Herliansky gejzír nie je len taký obyčajný prameň. Od klasických gejzírov (aké poznáme napríklad z Islandu) sa líši dvoma zásadnými vecami: nachádza sa v oblasti, kde už dávno skončila sopečná činnosť, a strieka z neho studená (nízkotermálna) voda. Navyše, nebyť ľudského zásahu, tento prírodný úkaz by sme dnes vôbec nemohli obdivovať. Bol totiž umelo aktivovaný hlbokým vrtom.
Ako to celé funguje a kedy prísť?
Gejzír je síce výsledkom ľudskej činnosti, ale jeho samotný chod plne riadi príroda. Hnací motor tvorí oxid uhličitý, ktorý sa hromadí v podzemí pozdĺž tektonických zlomov. Keď tlak plynu dosiahne kritickú hranicu, doslova „vyfúkne“ nahromadenú vodu na povrch v podobe majestátnej fontány.
-
Interval erupcií: Voda zvyčajne vytryskne každých 34 až 36 hodín.
-
Dĺžka divadla: Samotná erupcia trvá približne 25 minút.
-
Praktický tip pre návštevníkov: Keďže gejzír nie je na baterky, čas erupcie sa dá len orientačne vypočítať na základe tej predchádzajúcej. Pred výletom si určite pozrite oficiálny web obce Herľany, kde zverejňujú predpokladaný čas výtrysku, a pre istotu buďte na mieste s dostatočným časovým predstihom.
Pikošky z histórie: Keď gejzír zdemoloval vežu
Za zrod tohto unikátu môžu miestne kúpele. V 19. storočí zažívali Herľany obrovský rozkvet a pre hostí bolo treba zabezpečiť dostatok liečivej minerálnej vody. Vtedajšie maďarské ministerstvo financií preto v roku 1870 poverilo špecialistu na artézske studne, bratislavského rodáka Viliama Zsigmondyho, aby našiel nový prameň.
Začalo sa vŕtať a diali sa veci:
-
Prvú podzemnú vodu objavili v hĺbke 111 metrov.
-
Prvé prekvapenie (16. august 1872): Keď vrt dosiahol hĺbku 172 metrov, gejzír nečakane ožil. Voda vytryskla do výšky 4 metrov a chrlila presne 5 minút.
-
Výbuch, ktorý prerazil strechu (4. júl 1873): Keď sa baníci prevŕtali do hĺbky 275 metrov, nasledovala erupcia taká silná a divoká, že prúd vody doslova prerazil strechu vŕtacej veže, ktorá stála vo výške 20 metrov.
-
Celkový vrt sa nakoniec zastavil až v úctyhodnej hĺbke 404,5 metra. Od decembra 1873 sa gejzír upokojil a erupcie sa ustálili do pravidelnejšieho cyklu.
Čo vlastne z gejzíru strieka?
Zjednodušene povedané, na povrch sa dostáva veľmi kvalitná, stredne mineralizovaná voda. Podľa odborných rozborov ide o prírodnú, hydrouhličitano-chloridovú, sódnu a uhličitú vodu s miernym obsahom síry. Zápach po síre je pri samotnej erupcii pomerne typický a dotvára celkovú atmosféru tohto jedinečného miesta.
