Nad obcou Žehra v okrese Spišská Nová Ves sa na miernom návrší vypína biela stavba s charakteristickou drevenou cibuľovitou vežou. Kostol Ducha Svätého patrí k najvzácnejším sakrálnym pamiatkam Slovenska – a jeho fresky privádzajú návštevníkov zo všetkých kontinentov.
História a architektúra
Príbeh kostola sa začína v roku 1245, keď spišský prepošt Matej udelil grófovi Jánovi zo Žehry povolenie postaviť kostol zasvätený Duchu Svätému. Stavba bola dokončená v roku 1275 a vznikol tak neskororománsky – ranogotický objekt s jednoduchou pozdĺžnou loďou a štvorcovým presbytériom.
V priebehu storočí kostol niekoľkokrát zmenil svoju podobu:
- V druhej polovici 14. storočia dostala loď kamennú klenbu podopretú centrálnym osemhranným stĺpom – vzniklo tak typické spišské dvojlodie, architektonická zvláštnosť unikátna v európskom meradle
- Charakteristická cibuľovitá šindľová strecha veže pochádza z roku 1769
- V roku 1652 bol interiér barokizovaný
- V rokoch 1956 – 1959 prebehlo odborné reštaurovanie nástenných malieb
Ku kostolu vedie 93 schodov vytesaných zo spišského travertínu – vápenca typického pre túto oblasť.
Nástenné maľby – Biblia chudobných
Najvzácnejším pokladom kostola sú stredoveké nástenné maľby, ktoré vznikali v piatich etapách od konca 13. do polovice 15. storočia. Ich cieľom bolo priblížiť kresťanskú vieru negramotným obyvateľom – preto ich historici nazývajú aj Bibliou chudobných.
Maľby pokrývajú celé presbytérium, víťazný oblúk i severnú stenu lode a prezrádzajú majstra, ktorý čerpal z talianskeho i byzantského umenia.
Čo v interiéri uvidíte:
- Presbytérium – medailóny s bustami prorokov a uhorských kráľov sv. Štefana a sv. Ladislava; na klenbe štyri výjavy: Trojica, Abrahámovo lono, Kristus v mandorle a Madona s dieťaťom
- Pašijový cyklus – šesť obrazov od Poslednej večere cez Judášov bozk až po Snímanie z kríža
- Ladislavova legenda – výjav, kde uhorský kráľ sv. Ladislav zachraňuje kresťanské dievča z rúk Kumánov
- Posledný súd – na prednej strane víťazného oblúka
- Živý kríž (Arbor vitae) – najslávnejšia maľba kostola z konca 14. storočia, bohatá na symboliku; freska s plochou 4 m² zobrazuje Starý a Nový zákon v protiklade postáv Synagógy a Ecclesie
Niektoré z malieb boli po stáročia ukryté pod vrstvou vápna – objavené a odborne odkryté boli až v 50. rokoch 20. storočia.
Interiér a zariadenie
Okrem fresiek sa v kostole zachovalo viacero vzácnych predmetov:
- Neskororománska krstiteľnica z travertínu z konca 13. storočia
- Hlavný oltár z roku 1656 s polychrómovaným reliéfom Zoslania Ducha Svätého, ovplyvneným neskorou gotikou
- Mariánsky bočný oltár so strednou gotickou časťou a sochami svätíc z konca 14. storočia
- Morový oltár z roku 1663 – ďakovný dar farníkov za prežitie epidémie moru z rokov 1644 – 1645
- Ranogotický južný portál z obdobia okolo roku 1270 s maľbou Ukrižovaného Krista v tympanóne
- Náhrobná platňa grófa Jána zo Žehry z travertínu (okolo roku 1280) – jedna z najstarších heraldických pamiatok na Slovensku
- Organ z rokov 1988 – 1989
Ochrana a uznanie
- 15. marca 1985 – vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku
- 11. decembra 1993 – zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako súčasť lokality Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia
Praktické informácie
Kostol sa nachádza v obci Žehra, okres Spišská Nová Ves. V jeho priestoroch prebieha aktívny farský život – ide o fungujúci rímskokatolícky kostol, nie len múzejný objekt.
