Jastrabia veža (často nazývaná aj Jastrabia skala) s nadmorskou výškou 2 137 metrov je známym a výrazným vrcholom vo Vysokých Tatrách. Tvorí zakončenie Karbunkulového hrebeňa, od ktorého ju oddeľuje Jastrabie sedlo. Pri pohľade od Zeleného plesa zaujme svojimi strmými platňami s jemne červenkastým nádychom, čo z nej robí charakteristickú dominantu doliny. Z jej vrcholu sa otvárajú pekné výhľady priamo do najmohutnejších tatranských stien.
Obľúbený cieľ horolezcov
Pre svoju relatívne dobrú dostupnosť a zaujímavý technický profil je táto skala často vyhľadávaná milovníkmi horolezectva.
-
Náročný terén: V juhovýchodnej a južnej stene, ktoré sú miestami až kolmé či previsnuté, sa nachádza množstvo trás s vysokou obtiažnosťou.
-
Amazónia Vertikál: Nájde sa tu aj jedna z najťažších lezeckých ciest na slovenskej strane Tatier. Nesie názov „Amazónia Vertikál“ a dosahuje klasifikáciu náročnosti stupňa 9.
-
Zmeny v stenách: Koncom minulého storočia došlo v juhovýchodnej stene k prirodzenému uvoľneniu a pádu skalných blokov, v dôsledku čoho niektoré staršie lezecké cesty zanikli.
Povesť o žiariacom drahokame
K Jastrabej veži sa viaže aj známa tatranská povesť. Podľa tradície kedysi na samotnom vrchole žiaril oslepujúci drahokam – karbunkul (rubín).
Príbeh rozpráva o chudobnom mládencovi, ktorý sa uchádzal o dcéru miestneho richtára. V snahe získať bohatstvo a jej ruku sa rozhodol na náročnú skalu vyliezť. Keď sa však dostal až k drahokamu, jeho silná žiara a uhrančivý pohľad víly zo Zeleného plesa ho zmiatli, následkom čoho stratil rovnováhu. Táto stará povesť dodáva majestátnej skale jemný nádych tajomna a dotvára jej jedinečnú atmosféru.
