Spišská Sobota je klenotom architektonických a umeleckých pamiatok na Spiši. Spomedzi všetkých spišských miest si táto mestská časť Popradu uchovala svoju jedinečnosť a neopakovateľnosť až do dnešných dní. Dejiny Spišskej Soboty sú takmer totožné s Popradom (1256). Celá mestská časť bola v roku 1950 vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Centrum Spišskej Soboty tvorí čerstvo zrekonštruované námestie spolu so zvonicou, Mariánskym stĺpom a neskororománskym rímskokatolíckym farským kostolom svätého Juraja z roku 1273, v ktorom sa nachádza vyrezávaný orgán z roku 1662, široký 780 cm, ktorý má 814 píšťal, 6 oltárov, z toho hlavný je od majstra Pavla z Levoče. Stojí tu aj dom, v ktorom bol ubytovaný Matej Korvín. Na jeho počesť je tu vytesaná aj pamätná tabuľa. Na opačnom konci lievikovitého námestia stojí aj klasicistický evanjelický kostol z roku 1777. Pomedzi renesančné domy vedie od kostola úzka ulička k starodávnemu cintorínu.
V dejinách najvýznamnejšie z hornospišských miest, v Uhorsku okresné mesto Spišskej stolice. V roku 1567 získalo mesto jarmočné právo. Bola centrom cechov (obuvnícky, čižmársky, krajčírsky, kožušnícky a gombičkársky), obchodu aj kultúrneho života. Vďaka svojej výhodnej polohe sa Spišská Sobota vyvinula na trhové mesto (odtiaľ aj názov) a po príchode nemeckých kolonistov odvážne konkurovala takým centrám Spiša, akými vtedy boli Levoča a Kežmarok.
