Trenčiansky hrad je pomerne rozsiahly zrenovovaný hrad, týčiaci sa na strmom vápencovom brale priamo nad mestom Trenčín. Je charakteristickou dominantou nielen Trenčína, ale aj celého Stredného Považia. Je národnou kultúrnou pamiatkou. História hradného brala siaha do obdobia Rímskeho impéria, čo dokazuje nápis na hradnej skale, hlásajúci víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugaríciu z roku 179 n. l. Areál Trenčianskeho hradu pozostáva z charakteristického súboru hradných palácov s dominujúcou Matúšovou vežou, ku ktorej priliehajú reprezentačné gotické paláce - Matúšov, Ľudovítov, Barborin, a kaplnka.
Na nádvorí sa zachovali základy predrománskeho karnera a pozostatky kruhovej rotundy, ktorá zanikla pravdepodobne začiatkom 15. storočia. Na nádvorí sa zachovala povestná Studňa lásky, ktorú však napriek povesti začali hĺbiť Katzianerovi vojaci okolo roku 1557 a dokončili ju v rokoch 1564-1570 (podľa iných prameňov studňu vykopali trenčianski poddaní).
