Vlkolínec

Podhorská osada Vlkolínec predstavuje živú obec, ktorá bola Slovenskou vládou roku 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry s cieľom trvalo chrániť kultúrne hodnoty tejto lokality. Ako neporušený sídelný celok, ktorý z hľadiska rovnorodosti nemá porovnateľný súbor domov v rámci stredoeurópskeho územia bol v roku 1993 zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Vyše 40 drevených domčekov zo 16. až 19. storočia prirodzene vsadených do nádhernej a nepoškvrnenej prírody sú skutočným balzamom na dušu. Ako žili, kto boli, čím sa zaoberali, v akých hrncoch a ako varili, na čom spávali naši predkovia? Práve na tieto otázky ponúka zachovalá autentická dedina Vlkolínec konkrétne odpovede. 

 

Osada sa rozprestiera na južnom svahu jedného z výbežkov liptovskej časti hlavného hrebeňa Veľkej Fatry v nadmorskej výške 718 m a tvorí miestnu časť okresného mesta Ružomberok. 

 

Dedinka dokumentujúca horské osídlenie na Slovensku je spomínaná v písomných prameňoch po prvýkrát v roku 1376. Najviac obyvateľov mala v 18. storočí, kedy ju vytváralo viac ako 70 domov a niekoľko hospodárskych budov. Ešte aj dnes v historickej dedinke žije asi 20 obyvateľov. Už niekoľko rokov tu prebieha realizácia dlhodobého projektu oživenia obce a zavedenie niektorých prvkov niekdajšieho života ľudí.

 

Uprostred tradičnej zástavby sa v centre obce zachovala zvonica z roku 1770, studňa, murovaný Kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875 a murovaná škola. Studňa a zvonica sú vybudované tradičnou technikou a pokryté šindľom ako všetky pôvodné strechy domov a hospodárskych stavieb. Kostol je jednoloďová neoklasicistická stavba s vežou na hlavnom priečelí. 

 

V rámci karpatského regiónu bola táto živá obec vyhodnotená ako najlepšie zachovaný reprezentant svojho druhu.